Friday, August 29, 2025
वरखेदिमहोदयाय इदानीं प्रेषितं पत्रम् ।
Friday, August 22, 2025
Uneducated Farmer and his educated unemployed son.
श्री गुरुभ्यो नमः
Uneducated Farmer
and his educated unemployed son.
Farmer(Shrungeshwarayya) – My dear son Nagananda, today I must go to
your mama’s (Maternal Uncle) house in Tirthahalli. Pour the water for areca
plants. It is summer. If we do not give enough water for Areca plants
regularly, they will perish soon. In this village Mouli it is very hard to
protect areca plants from the disastrous disease called Tunde Roga. It
was started in Megur decades ago. Now it is spreaded across the Sringeri
Tehasil/Taluk. It is only the prime source of income in this Malnad
region.
Last
year there were so many old areca plantations have perished due to Ele
Chukke Roga across the Malnad. Because of the blessings and guidance of His
Holiness Jagadguru of Sringeri Sri Sharadapeetham we the devotees of Jagadguru
performed a Laksha Gayatri Yajna. So we were able to protect our areca
plantation. Even though we have black Mirch creepers in between our areca
plantation and coffee plantation of 3 acre, still we will be dwarf if we would lose
areca. So I repeat don’t forget to pour the water to areca.
Son – Sorry Dad, I can’t do that. I came to know that one of the
clerical post is advertised in the town panchayat Sringeri. So, I have to go to
Sringeri today. I am going to apply for that job. Why are you suddenly decided
to go there?
Nagananda wants to do the job in Sringeri so that he can get social
respect in his village. There so many people oftenly ask him ‘what are you
doing? You are a rare degree holder in our village. In addition to that, you
studied in JCBM collage’.
JCBM collage is reputed institution in Sringeri. Govt. 1st Grade Collage
is started in Sringeri recently. Still, It has no a sufficient no. of teaching
staff and infrastructure. JCBM collage has its unique identity in Sringeri. So
youths around Sringeri feel proud to study in JCBM Collage. So Nagananda joined the JCBM collage to study
B.A. After completion of B.A. Nagananda wanted to get job in any of the
institution of Sringeri. So he was searching for job. In the beginning he asked
for clerical job in SBI, Canara Bank,
Karnataka Bank, Indian overseas Bank and Bank of India. But every where he was
asked whether he has the knowledge of accounts.
Farmer – You know ? your Mama has called me to join them. Today one of
the groom is coming to his house to get alliance with his daughter Shreya.
Son – So what ? It will be enough to go for betrothal when fixed. Why
are you going now ? You do not have own vehicle. You have to go by walk for 2KM
to Kunchebail or Doddahonne for 3 KM where you get bus to Sringeri. Then again
you have to catch bus to Tirthahalli, which takes to hours. Chittebail is located
three KM away from Tirthahalli. You may take a autorickshaw to go to Chittebail
or opt to walk. Autowala takes not less than 75 rupees. When will you return
back if you start now at 9a.m. today? It is expect hardly to return back at 7pm
today. That means your entire day will be lost for only join them in their
personal celebrations. So I think it is better to attend betrothal of Shreya
instead of getting these much of strain to unnecessary travel there.
Farmer – You fool. Shreya is 21 now. She just completed her B.A. with
minimum percentage of marks. If we bring her to our house, she not only will be
the good life partner for you, but also she will look after all our
agricultural works well.
Son – No dad, I completed my B.A. just 3 years back. My friends will
humiliate me if I get married in this young age. I will get married only when I
get a job in Sringeri.
Nagananda does not want to go Banglore to hunt a job, just like his
friends are doing. He knows his limitations. Actually he was scared when he
went to tour 8 years back. Then he was studying in 10th standard in
Govt Highschool Sringeri. School Headmaster decided to arrange all students a three-day
educational tour to Mysore and Banglore. The then Yeddyurappa Govt had an attractive
plan of Free Educational Tour for school students. So Nagananda got a chance to
visit Mysore and Bangalore. Nagananda was so delighted to visit Chamundeshwari
Temple, Zoo, Palace and KRS Vrindavana Gardens. But during visit to Banglore he
was very much tired. So he could not enjoy any of the sight in Banglore.
Instead he was scared to see crowded areas, all roads jammed with traffic and
huge air pollution.
Nagananda is a
typical Malnad youth. He completed his primary education in a Govt. Primary
school Mouli where he completed his 4th Std. From 5th to
7th he studied in the Govt. Higher Primary School Kunchebailu. This
school is 2 K.M. away from his house. In the Mouli School he had homely
atmosphere. There was a teacher Ambuja from Kadur who was appointed in 1996.
The then education minister Sri Govinde Gowda had appointed thousands of
teachers for primary school across the Karnataka State. So almost all of the
trained (Tch.) candidates selected whoever applied for the post. In malnad
region there was no any training(TCH) collage. So no any malnad man was able to
be trained. Some of them somehow managed to get trained from neighborhood
districts like Udupi, Manglore, Shimoga. And a small number of people are
trained in Chikkamagaluru. So in all the
schools of the malnad region does not have a good number of native teachers
appointed. In the earlier days there was no need of T.Ch. (Now it is called as
D.Ed.) to get appointed in primary
schools. Only 10th Pass certificate with 2 months of in-service
training was enough. So before 1996 appointments, there were so many native
teachers who either trained in neighborhood districts or they might be
appointed even earlier when certificate of T.Ch. was not mandatory. But when
Nagananda entered the Primary School of Mauli there were no any native teacher
found. Ambuja madam was newly appointed teacher only the Head miss of the
school. Shyamala was appointed by School Betterment Committee. She was
completed her PUC in Govt. Junior Collage Sringeri. She has been paid Rs.
2000/- month by School Betterment Committee. Nagananda in his childhood did not
feel infamiliarity in his school because
there were only 12 students were
studying. In the fourth standard Mahesh and Vibha, in third std Lokesh, Jayanti
and Naveen, in the 2nd std Vasanti, Sheela and Sukesh, In the 1st
std Nagananda, Hareesha, Suresha and Mala. He knew very well all of these before admitted
school itself. So he did not scare when he entered to school first time as most
of the children do. Among his schoolmates Vibha completed B.A. in JCBM Collage
and she got married with a Guruprasad M. a High School Teacher of Kammaradi
Govt. High School as soon as her B.A. exams finished. Vasanti got married with
Lacchu who climbs the areca tree to pluck areca in and around Mauli. Sheela and
Mala got married with grooms of Balehonnuru. Jayanti married with Raju who
works in the Goshala of Sringeri Sri
Mutt. Among the male schoolmates nobody is got married. So it also one of the
reasons from Nagananda’s side for denying to get married. In addition to that
Nagananda wants to listen respectfully from his villagers about himself. He
thought that it will only be possible if he gets job in Sringeri. His inner mind is very much disturbed about
his unemployment. So he was trying to get job in Sringeri for three years.
Farmer – I was also thinking about it when you completed your B.A. But
now there were so much of water flown in the river Tunga. It is better to pay
attention on our agricultural land instead of hunting the job in Sringeri.
Son – No dad. I am educated. So I have to work in the city, not in the
farmland. If I do the work in the areca plantation, people will not give me
respect.
Once Raju, Jayanti’s husband who works in the goshala of Sringeri Mutt
told Nagananda, Ayya, why are you not trying to get job in Sringeri Sri Mutt ?
There so many people belongs to your community are working. They need youth
like you to serve Annaprasadam to devotees twice in a day. They are also paying
a good amount of salary which is quite higher than outside the Mutt people are
getting. Besides the salary you will get free meals also.
The villagers always say that such people go to get job in Sri Mutt
those who are not able to get job outside.
So Nagananda does not want to get job in Sri Mutt. He thinks that there
are so many workers in Sri Mutt who have not passed even SSLC. ‘I am B.A. from
JCBM collage’. He feels that he is more educated than any of the worker who
serves prasadam in Sri Mutt. “If I work in Sri Mutt villagers will not respect
me.”
Farmer – Don’t think so, my dear son. Hard worker always gets respect
everywhere. Idle people are not respected in any society.
Son –. Look at my friend Hareesha. He is still studying in Sanskrit
Collage. He always goes to mutt to have
lunch. All the Sanskrit Collage students go there only to have mahaprasadam. I
think they all are go to Sanskrit collage for so many years because Sri Mutt
provides lunch. Look at me I completed my college education within three years.
But after 8 years they are still going to college. Am I look like idle ? I
don’t want to pass the time. So I am trying so much to get job in the city.
Farmer – Its really good my dear. But until you get the job you must do
some work whatever you can. You can do something in our agricultural field.
2
Hareesha is from a middle class agriculturist family. He born and
brought up in his village Suligodu of Udupi District. He studied up to 4th standard in
the Govt. Primary School, Melmata Suligodu. This school was situated 1 KM away from his
house. It is adjacent to Melmata Lakshminarayana Temple of Suligodu Village. So
it is called as Melmatha School(Mitta Shale). He started to go to school with
his two sisters and two brothers when he was in the age of three years. The
sole teacher of the school Venkappa Master does not teach small kids. Kid like
Hareesha sits with his sisters or brothers which doesn’t mater to anybody
including teacher Venkappa Master. When Hareesha was in first standard there
were 8 students in his class. In second standard there were only two students
Anitha and Ashwath. In 3rd standard there were Sudhakara Pujari,
Manjula and
3
Venkappa Master never went to
school before 11.30am. He has 7/8 cows in his Goshala. So he always used to cut
two heaps of grass for them. And 2 heaps of green leaves for bedding of cows in
his goshala. His wife passed away when she delivered Vinay. He had 5 daughters
and five sons. Vinay was eldest one. Venkappa Master loves his daughters more
than sons. He behaves rude with his sons also as with his students. He beats
his students by wooden scale when they unable to understand what he teaches. Sometimes if he
not gets any unbroken scale he used to squeezes ears of students or beats the
cheeks of the students well. So many students frightened to him and deny to go
to school. Because his harsh attitude a very less number of students get admitted to school.
He teaches less to first and second standards but more to 3rd
and 4th standards. When Hareesha was studying in second standard Venkappa
Master wrote down a patriotic song “Vijayee Vishwa Tiranga Pyara” on the black
board and taught how to sing it. In the month of June he wrote it and keep that
for three months. Further nothing he taught for 3 maonths. Hareesha and his
classmates simply glance at the black board and begin to start chat with each
other.
Venkappa Master has a skill of singing melodiously. Actually he is
trained to sing Yakshagana Verses in his early ages only. He sang oftenly Yakshagana verses as Bhagavataru in
the village in several occasions. Bhagavata means one who sings Yakshagana
Verses and total commanding authority of total presentation of Yakshagana Play.
Because of singing skill he used to sing the Kannada poems of each of the
classes nicely. Hareesha and others like it verymuch. He always put emphasis on correct
pronunciation of Kannada letters.
Venkappa Master always wear Dhoti and a towel as upper garment. In the
costal Districts of Karnataka temperature falls always 30*C to 40*C. In
addition to that he works for 3/4 hours in his agricultural land before going
to school. So his body temperature automatically goes high. So he doesn’t want
to wear shirts while going to school. He wears shirt only when he goes outside
the village. Students were very happy to play games in school for long time.
Because he never reaches school before 11.30 am. After noon he reaches after
3.30 pm. He takes the
4
Farmer – You are a graduate. You can understand easily about the
scientific developmental procedures of agricultural sector. We have areca,
black mirch, coffee and paddy in our
agricultural land. We are fallowing the traditional method to grow all of these
items. If you visit the horticulture department and get some scientific inputs
to improve our agriculture, we can grow more and multiply our income in our own
land.
Son – Now I am applying for the Job in Town Panchayat. If I will not be
selected, I will think about that.
Farmer – What salary is offered there?
Son – Rs 5000/- per month.
Farmer – I am paying 600/- per day for my labourers here. If we multiply
it for 30 days what will be the monthly salary of my each labour ?
Son – Still dad it is too difficult to accept. What should I do ?
Don’t worry my dear son. I will hand over one of my newly developed
areca plantation to you. You are responsible to develop that plantation. You
can enjoy the entire yield of that. But one condition is that you have to work
personally by shedding the sweat. If you do like that you can earn 10 times
more money than panchayat offers you.
After ten
months
Farmer – How much yield have you got in this time ?
Son - Dad, 14 quintal of Areca
nut I could yield in this time.
Farmer – Can you say it in terms of rupees ?
Son – About 6.5 Lakhs dad. Besides this I could able to get 3 quintals
of Black Mirch.
Farmer – At what rate have you sold that in market ?
Son - 58 thousand rupees per
quintal Dad.
Farmer – Fine. That means you have earned additionally Rs. 1,74,000/-
What is your gross income ?
Son – 8.24 Lakhs dad.
Farmer – What was your total expenditure in this agricultural work ?
Son - About 2 lakhs Dad.
Farmer – How do you feel now ?
Son – You are really great Dad. You have opened my eyes by virtues and
by providing practical experience with responsibility. Because of you I, not
only able to earn money more, but also I came to know that “work is worship”.
Now I am very much confident that next year I will work more hard. I am sure
that I will be able to earn more than 10 Lakh rupees next year. I will not sit
idle ever. Thank you very much dad. You an uneducated man are a real hero for
educated man like me. Thank you so much.
Tuesday, March 18, 2025
ವಾರ್ಷಿಕೊತ್ಸವಕ್ಕೆ ಸಭಾ ಸಂಚಾಲಕನಾಗಿ ನಾನಾಡಬೇಕಾದ ಮಾತುಗಳು.
श्रीगुरुभ्यो नमः
नमः शङ्करशारदाभ्याम्
भारतीकरुणापात्रं भारतीपदभूषणम्
भारतीपदमारूढं भारतीतीर्थमाश्रये ॥
विद्याविनयसम्पन्नं वीतरागं विवेकिनम्
वन्दे वेदान्ततत्वज्ञं विधुशेखरभारतीम् ॥
शरदिन्दुविकासिमन्दहासां स्फुरदिन्दीवरलोचनाभिरामाम् ।
अरविन्दसमानसुन्दरास्याम् अरविन्दासनसुब्दरीमुपासे ॥
श्रुतिस्मृतिपुराणानाम् आलयं करुणालयम् ।
नमामि भगवत्पादशंकरं लोकशंकरम् ॥
जगद्गुरुचरणारविन्दयोः साष्टाङ्गं प्रणिपत्य अनुज्ञां च सम्प्रार्थ्य कार्यक्रमस्य सञ्चालनाय प्रवर्ते –
अद्य वयम् परमवैभवेन उत्सवम् एनम् आचरन्तः स्मः इत्यस्य मूलनिदानम् अवश्यं स्मरेम -
वैराग्यमूर्तिस्तपश्चक्रवर्ती
श्रीभारतीतीर्थजगद्गुरुर्नः
संस्थाप्य सङ्कल्पबलेन सिद्धाम्
अन्वग्रहीदस्य पुरोभिवृद्धिम् ॥
किञ्च -
अलौकिकं लौकिकसौख्यराशिं
अस्मत्कृते यः प्रददाति नित्यम् ।
तं लोकवन्द्यं भगवत्स्वरूपं
श्रीभारतीतीर्थगुरुं प्रपद्ये ॥
केन्द्रीयसंस्कृतविश्वविद्यालयस्य विशिष्टे विश्रुते राजीवगान्धीपरिसरेऽस्मिन् वार्षिकोत्सवम् आचरितुम् जगद्गुरूणां सान्निध्यम् वयमिदानीं समपीपदाम । तान् जगद्गुरून् इदानीम् नुमः
श्रीविद्यां सुरभारतीं प्रतिपदं संसेव्य शास्त्रार्णवं
तीर्त्वा शिष्यजनामनस्यनिचयं विध्वसंसयन् नित्यशः ।
देशेऽस्मिन् गुरुशङ्करैः विजयितं धर्मध्वजं योऽग्रहीत्
वन्दे तं विधुशेखरं गुरुवरं श्रीशारदाराधकम् ॥
भगवत्पादाः कथयन्ति –
जातिनीतिकुलगोत्रदूरगं नामरूपगुणदोषवर्जितम् ।
देशकालविषयातिवर्ति यद् ब्रह्मतत्त्वमसि भावयात्मनि ॥ इति ।
भगवदनुग्रहेण अस्माभिः सर्वैः मनुष्यत्वम् प्राप्तमस्ति । महापुरुषसंश्रयः अपि जगद्गुरूणां सान्निध्येन सम्प्राप्तम् । जगद्गुरवः साक्षात् भगवत्स्वरूपाः इत्यतः तदीयानुग्रहेणैव मुमुक्षुत्वमपि अवश्यं प्राप्स्यामः । मनवजीवनस्य परमं लक्ष्यं भवति मोक्षः यच्च परमपुरुषार्थ इत्युच्यते ।
“मुक्तिर्नो शतकोटिजन्मसुकृतैः पुण्यैविना लभ्यते ॥“ इति भगवत्पादाः विवेकचूडामणौ कथयन्ति ।
तच्च प्राप्तुं आदौ मुमुक्षुत्वं तु अपेक्ष्यते । एतन्मुमुक्षुत्वम् जगद्गुरवः अस्मभ्यम् अत्र अनुग्रहीष्यन्ति ।
तच्च मुमुक्षुत्वं भक्त्या एव प्राप्यते । तूष्णीम् अत्र स्थित्वा लौकिकेषु विषयेषु आत्मानं प्रवर्तयन्ति चेत् न ।
“मोक्षकारणसामग्र्यां भक्तिरेव गरीयसी ॥“ इत्युक्तं भगवत्पादैः ।
अतः वयमद्य जगद्गुरुचरणारविन्देषु भक्तिं समर्पयामाः मया रचितेन अनेन पद्येन –
अतः
कुतो न स्मरामस्तदीयानुकम्पाम्
कुतो न स्मरामो ह्युपदेशसारम् ।
कुतो न स्मरामः तत्पुण्यवक्त्रम्
कुतो न स्मरामस्तदीयाङ्ग्घ्रिपद्मम् ॥
शृङ्गेरीश्रीशारदापीठस्य साम्प्रतमपि वैश्विकस्तरे बह्वेव महत्वमस्ति । यतो हि धर्मस्य संरक्षणाय प्रतिष्ठापितेषु चतुर्षु आम्नायपीठेषु सनातनधर्मस्य समुद्धर्तारः भगवत्पादाः आदिशङ्कराचार्याः ऐदम्प्राथम्येन शृङेरीश्रीशारदापीठं प्रतिष्ठापितवन्तः यत्र च यत्र वादे पराजितान् मीमांसकमूर्धन्यान् मण्डनमिश्रान् सुरेश्वराचार्य इति नाम्ना प्रथमपीठाधीश्वरत्वेन नियोजयामासुः ।
तदानीमारभ्य अद्यावधि अस्मिन् दक्षिणाम्नाय शारदापीठे आसीनाः सर्वेऽपि पीठाधिपतयः सनातनधर्मस्य सत्वस्य स्वत्वस्य च परिरक्षणे अत्यन्तं महत्वपूर्णं पात्रम् आवहन् । अस्य पीठस्य विषये -
The integrity and credibility of Sringeri Peetham remain uncompromised. इति Battle for Sanskrit इत्याख्ये ग्रन्थे राजीवमल्होत्रवर्यः कथयति ।
अत एव शॄङ्गेरीपीठस्य जगद्गुरूणाम् अनुग्रहेणैव प्रधानमन्त्री केदारनाथे आदिशङ्कराचार्याणां दिव्यविग्रहं प्रतिष्ठापितवान् । जगद्गुरूणामेव आशीर्भिः पाकिस्तानेन आक्रान्तस्य काश्मीरस्य तितवालाख्ये प्रदेशे श्रीशारदादेव्याः भव्यं मन्दिरं निर्मितम् । राममन्दिरस्य निर्माणाय अपि जगद्गुरूणाम् आशिषः प्रधानमन्त्रिणा सम्प्राप्ताः ।
यतो हि ”The integrity and credibility of Sringeri Peetham remain uncompromised” इति समग्रं जगदवगच्छति । The act, the profound knowledge and preaches of the great seers of Sringeri Sharadapeetham Jagadguru his holiness shri shri Bharatiteertha mahaswamiji and his holiness sri sri vidhushekhara mahaswamiji are highly unprecedented.
जगद्गुरूणाम् अस्मत्परिसरविषये दिव्यानुग्रहः अस्त्येव । वयं निश्चयेन भाग्यवन्तः यत् जगद्गुरूणामेव कारणात् अयं परिसरः प्रतिष्ठापितः । जगद्गुरुभिरेव परिसराय १० एकर परिमिता मठीया भूमिः प्रदत्ता । जगद्गुरुभिरेव अस्मत्परिसरस्य छात्रेभ्येः शारदाप्रसादः (माध्याह्निकं भोजनम्) अनुगृहीतः । वर्षे द्विवारं अस्माकं परिसरीयकार्यमे भागं गृहीत्वा अस्मान् अनुगृह्णन्ति । श्रीमठपक्षतः जगद्गुरुभिः एतावत् अनुगृह्यते चेदपि परिसरस्य आन्तरिकविषयेषु/प्रशासनविषये कदापि चञ्चुप्रवेशं न कुर्वन्ति । दूरादेव अनुगृह्णन्ति । छात्रान् अध्यापकान् च सत्पथगामिनः कर्तुं आशिषा अनुगृह्णन्ति । सम्प्रति जगद्गुरवः अनन्तश्रीविभूषिताः श्री श्री विधुशेखरभारतीमहास्वामिनः अत्र समागताः सन्ति । तेषां विषये अहमिदं पद्यं विरच्य तदीयचरणकमलेषु समर्पयामि -
भक्तानुद्धरते चिकीर्षति सदा तत्कृच्छ्रनिर्मूलनम्
लोकानां सुखसम्पदः सुचरितैः संवर्धयन् शोभते ।
राष्ट्रे जगरयन् सनातनसुखे सम्प्रेरयन् वर्तितुम्
विश्वेशो विधुशेखरो विजयतात् विश्वस्य कल्याणकृत् ॥
स्वामिन्नमस्ते नतलोकबन्धो कारुण्यसिन्धो पतितं भवाब्धौ ।
मामुद्धरात्मीयकटाक्षदृष्ट्या ऋज्वातिकारुण्यसुधाभिवृष्ट्या ॥ यतो हि
मनश्चेन्न लग्नं गुरोरङ्घ्रिपद्मे ततः किं ततः किं ततः किं ततः किम् । इति वयमुपदिष्टाः ।
अभ्यागतानां प्रो. मम पद्यम् –
Tuesday, February 25, 2025
Reviving Traditional Pedagogies in Modern Classrooms
Reviving
Traditional Pedagogies in Modern Classrooms
पारम्परिकशिक्षणपद्धतयः
आधुनिककक्ष्याः
च
(Delivered 2 Lectures through online in the Refresher Course conducted by National Sanskrit University Tirupati on 24th Feb. 2025 )
Prof.
Hariprasad K.
Central
Sanskrit University
Sri
Rajiv Gandhi Campus Sringeri
उपोद्घातः
पावका नः सरस्वती वाजेभिर्वाजिनीवती । यज्ञं वष्टु धियावसुः ॥
चोदयित्री सूनृतानां चेतन्ती सुमतीनाम् । यज्ञं दधे सरस्वती ॥
महो अर्णः सरस्वती प्रचेतयति केतुना । धियो विश्वा विराजति ॥
समग्रं जगत्
डार्विन्-वर्यस्य विकासवादं परिष्वज्य तत्पूर्वजान् वानरान् मन्यते । तदीयमतानुगुणं
मानवः पशुतुल्यम् आचरणं कुर्वन् क्रमशः वानरान्नरत्वम् अवाप्नोति । किन्तु भारतं मन्यते यत् “अमृतस्य पुत्रा वयम्” इति । वयं वानरेभ्यः
नोत्पन्नाः, प्रत्युत नरोत्तमेभ्यः एव । यदा समग्रं जगत् आहारनिद्राभयमैथुनाख्यानि
पशुतुल्यानि कार्याणि कुर्वत् अरण्ये विचरति स्म तदा वयं भारतीयाः – उपर्युक्तमन्त्रनिचयैः
बौद्धिकचरमोत्कर्षस्य सीमानम् अपि अतिक्रम्य पारलौकिकस्य परमपुरुषार्थस्य मार्गान्
उपदिशामः स्म ।
अस्माकम् अध्येयाः विषयाः अतिप्राचीने
अपि काले अगणीताः एव । “अनन्ता वै वेदाः” इत्युच्यते । महर्षिपतञ्जलिरपि वदति
पस्पशाह्निके –
“महान् हि शब्दस्य प्रयोगविषयः।
सप्तद्वीपा वसुमती त्रयो लोकाश्चत्वारो वेदाः साङ्गाः सरहस्या बहुधा भिन्ना एकशतमध्वर्युशाखाः, सहस्त्रवर्त्मा सामवेदः एकविंशतिधा बाह्वृच्यं नवधाथर्वणो वेदः, वाकोवाक्यमितिहासः पुराणं वैद्यकमित्येतावाञ्छब्दस्य प्रयोगविषयः। एतावन्तं शब्दस्य
प्रयोगविषयमनुनिशम्य ‘सन्त्यप्रयुक्ता’ इति वचनं केवलं साहसमात्रमेव।”
एतादृशं वाङ्मयं तूष्णीं पूजागृहे
संस्थाप्य नीराजनं कुर्वन्ति स्म इति कथनमपि अविवेकपूर्णं भवति ।
एतादृशस्य वाङ्मयस्य समग्रा अध्ययन-अध्यापनपरम्परा
भारते समृद्धा एव आसीत् । अत्र थामस् मुन्रो प्रभृतीनां प्रतिवेदनं प्रमाणम् ।
इत्थं समृद्धायाम् अध्ययन-अध्यापनपरम्परायां
नूनमेव अनुत्तमाः शिक्षणपद्धतयः उपयुज्यमानाः आसन्नेव ।
नो चेत् कथं वा सहस्रसहस्रवर्षेभ्यः
केवलं श्रवणबलेनैव समग्रो वेदराशिः एकाक्षरभेदेन विनापि संरक्षितः अभविष्यत् । साम्प्रतं
कस्यापि ग्रन्थस्य एकमपि अनुच्छेदं दोषेण विना
अग्रिमच्छात्रसन्ततये सङ्क्रामयितुं
न शक्नुमः इत्यनेन एव अस्माभिः अवगन्तुं शक्यते प्राचीनाः शिक्षणविधयः कथम् उत्तमाः
आसन् इति । एतादृशान् प्राचीनान् विधीन् परिगृह्य
प्राचीन-अर्वाचीनयोः समावेशं
कृत्वा नवं विक्रमं साधयितुम् पारयाम ।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- आत्मा वारे द्रष्टव्यः श्रोतव्यो मन्तव्यो निदिध्यासितव्यः
।
कस्याः अपि
विद्यायाः प्राप्त्यर्थम् अध्येता अधिकारी स्यात् । साम्प्रतं तदर्थं (अधिकारी अस्ति न वेति ज्ञातुम्)
प्रवेशपरीक्षा क्रियते ।
प्रत्येकं छात्रः इदं जानीयात्
यत् अहम् अधिकारी अस्मि उत न इति । नास्ति चेत् तदर्थं प्रयतेत ।
प्रयत्नः कथम् ?
द्रष्टव्यः - स्वस्य स्वयमेव सामर्थ्यं परिशीलयेत्
– आत्मा वारे द्रष्टव्यः
श्रोतव्यः - अन्येषां माध्यमेन छात्रः जानीयात् अहम् एतदर्थं समर्थः अस्मि उत न । समर्थः
नास्मि चेत् कथं सामर्थ्यमवाप्नुयाम् चेति ।
मन्तव्यः - अधिकारित्वं कीदृशं भवतीति सदा मननं
कर्तव्यम् । इत्युक्ते अधिकारिणः सामर्थ्य्यस्य हेतुभूताः विषयाः सदा मननीयाः, येन अधिकारित्वं सम्पादितं भवति ।
निदिध्यासितव्यः – श्रवणेन अवगतस्य, मननेन दृढतां प्राप्तवतः तत्वस्य (विपर्यये) विजातीयप्रत्ययरहित-सजातीयवृत्तिप्रवाहेण प्राप्तिः
।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- “आनो
भद्राः
क्रतवो
यन्तु
विश्वतः”
´ सर्वाभ्यः दिग्भ्यः मङ्गलकारिणः विचाराः मन्निकटे आयान्तु ।
´ मया प्राप्तपरिचय एव विषयः श्रेष्टः, अन्ये सर्वेऽपि अवराः इति भावः बहूनां विदुषामपि भवति । यथा –
´ व्याकरणमेव श्रेष्ठं शास्त्रम् इति वैयाकरणः वदति ।
´ तमिळ एव श्रेष्ठा भाषा इति तमिळजनः कथयति ।
´ वैद्यकं पठितवानेव जनः श्रेष्ठः । इत्यादिरूपेण भ्रमः भवति बहूनाम् जनानाम् ।
´ किन्तु –
´ अस्माकं उपरितना उक्तिः अस्मान् ईदृशसङ्कुचितभावनाभ्यः दूरे नीत्वा औदार्येण श्रेष्ठानां
समेषां विषयाणाम् अवाप्तये हृदयस्य कवाटमुद्घाटयति ।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- अधीतिबोधाचरणप्रचारणैः -
-
´ शिक्षणम् इत्युक्ते केवलं कक्ष्याप्रकोष्टे विषयस्य अवगतेः निमित्तं शिक्षकेण अनुस्रियमाणः
मार्गः इत्येतावदेव आसीदिति न मन्तव्यम् ।
´ शिक्षणस्य लक्ष्यम् अधिगतस्य तत्त्वस्य जीवने अवतरणपर्यन्तं प्रवर्तते ।
´ तर्हि तत्तु आचरणम् इति सोपाने एव सम्पन्नं भवति किल इति चेत् न । प्रचारणेन अधिगतस्य
तत्वस्य प्रचारकस्य आचरणे नैतिकं बन्धनम् आयाति
। प्रचारं कुर्वन् जनः स्वयं नाचरति चेत् दोषो
भवति ।
´ अतः अधीयानस्य छात्रस्य समग्रविकासस्य लक्ष्यसम्पादनं यावत् शिक्षणम् प्रवर्तते
इति मन्तव्यम् ।
प्राचीनशिक्षणविधयः - वेदस्वीकरणं
पूर्वं विचारोऽभ्यसनं जपः । तद्दानं चैव शिष्येभ्यो वेदाभ्यासो हि पञ्चधा ॥
वेदस्वीकरणम् –अध्ययनम्, तद्दानम् – वेदाध्यापनम्
वैदिककाले वेदाः एव प्रधानाः
अध्येयविषयाः आसन् । तर्हि तदानीन्ती शिक्षणपद्धतिः कीदृशी आसीत् ?
´ आदौ गुरुमुखात् वेदग्रहणम् ।
´ ततः परं वेदार्थविचारः ।
´ ततः परम् अधिगतस्य वेदार्थस्यावृत्तिः/अभ्यासः ।
´ ततः परं जपः । इत्युक्ते “वेदो नित्यमधीयताम्” इति भगवत्पादोक्तिवत् नियताध्ययनम्
।
´ ततः परं दानम्, इत्युक्ते विद्यादानम्, इत्युक्ते
वेदानां अध्यापनम् ।
प्राचीनशिक्षणविधयः - सर्वान्
परित्यजेदर्थान्
स्वाध्यायस्य
विरोधिनः”
(मनुस्मृतिः)
´ अध्ययनकाले भोग्याः पदार्थाः माणवकान् बहुधा विचालयन्ति, येषां कारणतः अध्ययनं बाधितं भवति ।
´ केचन विचाराः अपि माणवकान् बहुधा विचालयन्ति, यथा – साम्यवादिविचारधारा
आचार्यमेव आक्षिपति ।
´ केचन स्वभावाः, यथा ईर्ष्या, द्वेषः, जाड्यम्, दम्भः, (दम्भो दर्पोऽभिमानश्च
क्रोधः पारुष्यमेव च....) इत्यादयः माणवकम् अध्ययनात् विमुखीकुर्वन्ति ।
´ इत्थं स्वाध्यायविरोधिनः पदार्थाः बहवो हि ये भवन्ति तान् सर्वान् परित्यज्य अध्ययनम्
अनुवर्तयेत् विद्यार्थी ।
प्राचीनशिक्षणविधयः - चरन्
वै
मधु
विन्दति
चरन्
स्वादूदुम्बरम्
। सूर्यस्य
अश्य
श्रेमाणं
यो
न
तन्द्रयते
चरंश्चरैवेति ॥ऐतरेयब्राह्मणम् ॥
क्रियाशीलः छात्रः स्वकार्ये साफल्यं प्राप्नोति
। तच्च साफल्यम् मधुसदृशं स्वादु आनन्दजनकं भवति । अक्रियो अवसीदति । यथा सूर्यः अविश्रान्तगत्या
चरति तथैव, कदापि तस्य गत्याः आलस्यं न भवति तथा कार्यं कुरु इति ऐतरेयभ्राह्मणम्
उपदिशति ।
कुर्वन्नेवेह कर्माणि जिजीविषेत्
शतः समाः ॥ इति ईशावस्योपनिषदः आदिमपद्यमपि इदमेव कथयति ।
आस्ते भग
आसीनस्य ऊध्वर्स्तिष्ठति तिष्ठतः।
शेते निपद्यमानस्य
चराति चरतो भगश्चरैवेति॥ -- ऐतरेयब्राह्मणम् ७.१५ ॥
´ अलसस्य अक्रियस्य भाग्यमपि गतिविहीनं भवति । दण्डायमानस्य भाग्यं उत्तिष्ठति ।
शयानस्य भाग्यं शेते । चरतः चरति । अतः चरन् भव इति ऐतरेयब्राह्मणस्य मन्त्रोऽयम् उपदिशति । अस्माकं शिक्षापद्धतेःतदनुगुणं प्रवर्तते ।
प्राचीनशिक्षणविधयः - “स्वाध्यायान्मा
प्रमदः” तैत्तिरीयोपनिषत् ॥
गुरोरङ्के
अध्ययनवेलायां माणवकस्य विश्रान्तिर्नास्ति । तदा जाड्यस्य न कापि प्रसक्तिः । किन्तु
अध्ययनं समाप्य समावर्तनसंस्कारं प्राप्य शिष्यः गृहस्थाश्रमं प्रविविक्षुः “प्रजातन्तुं
मा व्यवच्छेत्सीः” इति उपदेशेन सहैव स्वाध्यायान्मा प्रमदः इत्यपि उपदिष्टो भवति ।
इत्युक्ते अध्ययनं समाप्तमित्यतः अकर्मण्यो मा भूः । अधीतस्य विषयस्य पुनरध्ययनम् अनुवर्तय
इति गुरुः उपदिशति । इयमस्माकम् अध्ययनपद्धतिरस्ति ।
वेदमनूच्याचार्योन्तेवासिनमनुशास्ति।सत्यं वद । धर्मं चर । स्वाध्यायान्मा प्रमदः । आचार्याय प्रियं धनमाहृत्य प्रजातन्तुं मा व्यवच्छेत्सीः । सत्यान्न प्रमदितव्यम् । धर्मान्न प्रमदितव्यम् । कुशलान्न प्रमदितव्यम् । भूत्यै न प्रमदितव्यम् ।
स्वाध्यायप्रवचनाभ्यां न प्रमदितव्यम् ॥ १॥
प्राचीनशिक्षणविधयः - यावज्जीवमधीते
विप्रः ॥
शिक्षा आजीवनं प्रचाल्यमाना प्रक्रिया
इति शिक्षाशास्त्रिभिः उच्यते ।
अध्ययनाय ब्रह्मचर्यम् उत्तमः
कालः इति यद्यपि युज्यते तथापि
ब्रह्मचर्ये केवलम् अध्ययनम्
इति अस्य तात्पर्यं नास्ति ।
´ ज्ञेयाः विषयाः अनन्ताः सन्ति “अनन्ता वै वेदाः” अत एव “वेदो नित्यमधीयताम्”
भगवत्पादोक्तिः ।
´ अतः भारतीया शिक्षणपद्धतिः यावच्छक्यं तावदध्ययनम् कर्तव्यमिति ।
´ तदपि प्राचीनपद्धत्यनुगुणं “ब्राह्मणेन निष्कारणं षडङ्गो वेदोऽध्येतव्यो ज्ञोयश्च‘’ इति नियमानुगुणम् ।
नो चेत् किं
भविष्यति ?
प्राचीनशिक्षणविधयः -इदमन्धन्तमः
कृत्स्नं
जायेत
भुवनत्रयम्
यदि
शब्दाह्वयं
ज्योतिरासंसारं
न
दीप्यते ॥ काव्यादर्शः॥
अत्र शब्देन
शब्दशास्त्रं वा संस्कृतवाङ्मयं वा वाक् वा यद्यपि गृह्यते तथापि वेदवाङ्मयम् अपि शब्दशब्देन
अभिधीयते इत्यतः भर्तृहरिणा उक्तरीत्या कृत्स्नं जगत् वाङ्मयैर्विना अथवा वाचा विना तमसावृतं भवेत् । अतः शिक्षाप्रपञ्चः समग्रं भुवनत्रयम्
अन्धकारात् निवर्तयितुम् प्रवर्तेत ।
प्राचीनशिक्षणविधयः -कण्ठपाठः
संहितापाठः-क्रमपाठः-जटापाठः-घनपाठः
उदात्तानुदात्तस्वरितभेदेन
पणिनीय-धातुपाठः अपि अस्ति, यस्य प्रयोजनम् इदमस्ति यत् परस्मैपदि-आत्मनेपदि-उभयपदिधातूनां
स्पष्टरूपेण भेदम् अभिज्ञातुं शक्नुमः । किन्तु दौर्भाग्यमिदं अस्ति यत् ईदृशस्वरभेदेन
पाणिनीयधातुपाठस्य अध्ययनाध्यापनपरम्परा विनष्टा वर्तते इत्यतः वयमिदं धातुषु कः धातुः
आत्मनेपदिधातुरिति को वा परस्मैपदिधातुरिति वा क्लेषमनुभवामः ।
सुश्रूषा श्रवणं चैव ग्रहणं धारणं तथा ।
ऊहापोहार्थविज्ञानं तत्वज्ञानं च धीगुणाः ॥ इति पद्यं अस्माकं शिक्षापद्धतिं विशिनष्टि ।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- गुरोरधीतम् गुरवे निवेदितम्
प्राचीनशिक्षणपद्धतौ
छात्रः गुरुमुखात् यत् श्रुतवान् भवति तत् सर्वं गृहीत्वा पश्चात् यथावत् गुरवे निवेदयेत्
इति नियमः आसीत् । यावत्पर्यन्तं शिष्यः गुरोरधीतं गुरवे न निवेदयति तातव्पर्यन्तं
तस्य अग्रिमः विषयः नाध्यापितो भवति स्म ।
´ अनेन छात्रः केवलः श्रोता न भवेत्, प्रत्युत विषयं सम्यग् गृहीत्वा पश्चात् वेदयेदिति नियमकारणात्
अध्यापिते विषये अज्ञातः अंशः कोऽपि नावशिष्यते स्म ।
´ परीक्षायै अन्तिमक्षणे रटनं वा पण्डुलिपीकरणं वा कृत्रिमवैदुष्यप्रदर्शनं वा कुर्यात्
इति नास्त्येव । पुनरध्ययनस्य आवश्यकता केवलं स्मृतेः दार्ढ्याय एव भवति स्म ।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- आचार्यात् पादमादत्ते
´ आचार्यात् पादमादत्ते इति वचनं शिष्यस्य पक्षे अस्ति ।
´ आचार्यः पूर्णमेव अध्यापयति न तु पादमितम्, अध्यापयेच्च
पूर्णमेव ।
´ शिष्यः तत्र अध्यापिते विषये पादमितं गृह्णाति । इत्युक्ते अध्याप्ये विषये अध्यापकस्य
यादृशी प्रतिपत्तिः तस्याः पादमितां प्रतिपत्तिं शिष्यः बोधनवेलायां प्राप्नोति इत्यर्थः
। बोधनवेलायां बोध्यस्य विषयस्य समग्रस्वरूपज्ञानं माणवकः प्राप्नोति इति नास्ति ।
आपाततः विषयं अवगतवान् भवति । अवशिष्टांशं कथं सम्पादयति इति अग्रिमपादेषु उपवर्णितम्
।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- वितरति गुरुः प्राज्ञे विद्यां यथैव तथा जडे ।
´ शिक्षकेण पक्षपातराहित्यम् छात्रेषु प्रदर्शनीयम् ।
´ शिक्षकेण क्रियमाणः पक्षपातः न केवलं छात्राणं मध्ये असहजविद्वेष्म् उत्पाद्य वर्धयति
अपि तु शिक्षकस्य सम्माननं नाशयति ।
´ अयं निजः परो वेति गणना लघुचेतसाम् ।
´ प्रत्येकं छात्रस्य Individuality सम्माननीयम् ।
´ छात्राणां स्तरभेदः स्वाभाविकः । शिक्षकः छात्रेषु स्वयं स्तरभेदं न जनयेत् ।
प्राचीनशिक्षणविधयः
- सत्पात्राय विद्या
प्रशान्तमार्यप्रकृतिम् अक्षुद्रकर्माणम् अऋजुचक्षुर्मुखनासावंशं
तनुरक्तजिह्वम् अविकृतदन्तौष्ठम् --- धृतिमन्तम् अनहङ्कृतिम् मेधाविनं वितर्कस्मृतिसम्पन्नं
उदारसत्वम् - - अव्यसनिनम् - - शीलशौचाचार-अनुरागदाक्ष्यम् - - अध्ययनकामं अर्थविज्ञाने
कर्मदर्शने च अनन्यकार्यम् - - अलुब्धम् अनालसम् - - अध्यापयेत् । इत्थं छात्रस्य
योग्यतायां सत्यामेव सः बोधनीयः इति
प्राचीना रीतिः साम्प्रतमपि प्रवेशपरीक्षादिमाध्यमेन परिपाल्यते ।
इत्थं
महता परिश्रमेण कौशलेन च अभ्युदयाय शिक्षा साधिता चेदपि सा विद्या अस्माकं
भारतीयानां दृष्ट्या निरर्थिका एव इति अग्रे इत्थम् उच्यते -
यथा खरश्चन्दनभारवाही भारस्य वेत्ता न तु चन्दनस्य ।
तथैव विप्राः षट्शास्त्रयुक्ता सद्ज्ञानहीनाः खरवद् वहन्ति ॥
´ एवं सर्वं सुष्ठु सञ्चाल्य साफल्यं साध्यते चेदपि भारतीयानमस्माकं विचारः अयमस्ति
यत्
´ आध्यात्मविद्या परा विद्या अस्ति । अथ परा यया तदक्षरमधिगम्यते ।
´ आध्यात्मज्ञानं सज्ज्ञानम् अस्ति । तदेव
परमपुरुषार्थः ।
´ तदभावे प्राप्ताः सर्वाः विद्याः भाराय भवन्ति । अथवा ताभिरेव विद्याभिः परतत्त्वप्राप्तिः
।
आधुनिककक्ष्यासु
पारम्परिकशिक्षणपद्धतीनां पुनरुज्जीवनम्
´ न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते । इत्युक्तिः
सार्वकालिकी सार्वभौमिकी च ।
´ शिक्षया तज्ज्ञानं सम्पाद्यते । निश्रेयसनिमित्तं यद्यपि आधुनिकशिक्षायाः प्रवृत्तिः
नास्ति तथापि अभ्युदयाय तु अवश्यम् अपरा विद्या(आधुनिकी अपि शिक्षा) सदा साधनीया ।
एतदर्थं प्राचीनैः याः पद्धतयः उपयुक्ताः ताः अवश्यं साम्प्रतमपि उपयोक्तुम् शक्याः
।
´ वेदानां कण्ठस्थीकरणं यत् क्रियते तस्य (कण्ट्अस्थीकरणपद्धतेः) आधुनिकाः निन्दां
कुर्वन्ति । पुराकाले वेदानामपि अर्थज्ञानेन विना कण्ठस्थीकरणं न भवति स्म । वेदमन्त्राणां
संरक्षणाय स्वरसहितकण्ठस्थीकरणपद्धतिः वर्तते । समग्रस्य वैदिकवाङ्मयस्य संरक्षणाय
प्राचीनैः आश्रिता सा पद्धतिः आसीत् । सा पद्धतिः श्लाघ्या एव ।
´ निन्द्या सा पद्धतिः भवति यया कण्ठस्थीकरणपद्धत्या उदात्तानुदात्तादिस्वरविहीनानां
सामान्यानां पाठ्यविषयाणां केवलं रटनमात्रं कार्यते ।
प्रश्नोत्तरविधिः, संवादविधिः, शास्त्रार्थविधिः, कथाकथनविधिः, आगमनविधिः, निगमनविधिः,
व्याख्याविधिः, दॄष्टान्तविधिः, शलाकापद्धतिः, तुलनाविधिः, अन्वयविधिः, अनुभूतिसम्पादनविधिः(अनुभवजन्याधिगमविधिः)
चेत्याद्यः नैके विधयः अधुनापि आधुनिककक्ष्यायां उपयोक्तुम् अर्हाः इति पार्थक्येन
वक्तव्यं नास्ति ।
धन्यवादाः🙏🙏🙏